A je to doma!

Mám nový bicykel! Ale vlastne vôbec sa z neho neteším. Najradšej by som ho nechcela. A ušetrila dobrých 800 eur. Veď som kvôli priateľovi bez práce a bez energie. Ale sľuboval mi, že ma teraz bude brať so sebou bicyklovať do lesa. Tak som si povedala, že to spravím. Chcem s priateľom tráviť viac času, tak sa snažím urobiť niečo preto, aby to bolo jednoduchšie.

Trhalo mi srdce, keď som dávala celú svoju dávku v nezamestnanosti preč. Dúfam, že slovo naozaj dodrží. Lebo mu asi ublížim. Tak dlho ma ukecával na nový ľahší bike, že som ho nakoniec kúpila, tak snáď nie nadarmo. Ale mala som pocit, že priateľ sa z môjho nového bicykla teší viac ako ja. Tak to je fajn. A dal si aj celkom času, aby pozrel, či mi taký bike bude vyhovovať. Lebo ja sa do toho nevyznám.

Tak som si prešla pár webov, pár obchodov po celom meste, vyskúšala a konečne padol na jeden konkrétny výber. A už je doma. Je pekný, tak dúfam, že priateľ naozaj svoj sľub dodrží a budeme chodiť spolu jazdiť.

Stala sa ale jedna zaujímavá vec. Veď ako vždy. Teda toto sa nedeje vždy, ale je to celkom zaujímavé. Pred dvoma dňami ma priateľ posielal preč, že už nechce byť so mnou. Neprešla ani hodina, a zrazu úplne zmenil rétoriku. Našiel si štípanec a chcel pofúkať. Zrazu som bola jeho všetkým a chcel byť rozmaznávaný. Tak som sa o neho starala. A počúvala tie jeho klamstvá. Nechápem, prečo to robí. Klame mne, svojim rodičom, kamarátom, ale aj sebe. Je mi ho ľúto. On je už taký spitý a zhúlený, že stráca kontakt s realitou. Veľmi by som mu chcela pomôcť. Veľmi. Ľúbim ho viac ako kohokoľvek na svete. A cítim, že aj on ľúbi mňa. Len nechápem, čo je taký slabý nebojuje za nás a hlavne za to, aby sa zbavil tých závislostí. Veď všetko by mohlo byť také krásne.

Miesto toho robí hlúposti, ubližuje sebe, aj všetkým, ktorí ho majú radi. A ja vlastne premýšľam, či ho majú aspoň aj tí jeho rodičia radi. V júli, keď šiel s tým debilom bajkovať do Prahy, tvrdili, že prídu sem a nepôjdú domov skôr, ako priateľ nenastúpi na liečenie. Neprišli. Len mi dali vedieť, že nechcú, aby im ríbezle zhnili na kríkoch. Teraz pre pár dňami sa situácia zopakovala. Tento raz to ale boli zemiaky v zemi. To fakt im sú prednejšie tieto veci ako zdravie ich jediného syna? Normálne neverím. Je mi do plaču.

Zbabelci! Nemajú silu na to, aby sa pravde a jemu postavili zoči voči a konali. Viem, že je to ťažké. Veď pre mňa tiež. A chápem, že to berú ako svoje zlyhanie. Ale nie je čas na ľútosť či hanbu. Treba konať a zachrániť aspoň to, čo sa dá.

Som na to sama. Úplne sama. Fakt som sama, kto mu chce skutočne pomôcť, aby sa dostal z tých sračiek a žil šťastný a plnohodnotný život.