"Ale ja nemám problém..."

Je dokázané, že ľudia, ktorí prežívajú niečo podobné, alebo potrebujú niečo podobné, majú k sebe najbližšie. Preto ja som mala k priateľovi blízko, lebo potreba bola rovnaká. Naša vnútorná túžba bola taká podobná, že nás to neskutočne priťahovalo k sebe.

Čo bolo tou túžbou? Mať fungujúcu rodinu, akú ani jeden z nás nemal. Jeho rodičia po sebe vrieskajú, div sa nepozabíjajú. Moji rodičia sa rozviedli za celkom drastických okolností a už ako dieťa som si zaumienila, že moja rodina bude dokonalá. A obaja sme chceli urobiť niekoho najšťastnejším na svete. Na začiatku sa nám to darilo ľavou zadnou, ale na každom vzťahu je nutné pracovať stále. Nie len na začiatku.

A to bol aj problém. Sám priateľ to niekoľkokrát povedal, že celý jeho život fungoval tak, že urobil dobrý prvý dojem a už sa viezol. Na školách, v práci, v partii, všade... Nevedel bojovať za svoje šťastie, lebo všetko dostával ako na zlatej tácke. Nikdy sa nemusel o nič pričiť. Nikdy mu život nedal facku. Proste dieťa šťasteny. A on si to nevážil. A sám to veľakrát povedal.

Tým, že mu, našťastie, aj zdravie slúžilo, tak hazardoval. A naozaj extrémne. Niekedy sa to počúvalo katastroficky. Či jeho testovanie a užívanie rôznych drôg, trtkanie báb, visenie z balkónu, jeho výkyvy hmotnosti... Ale dobre, každý sa nejakým spôsobom vyrovnávame so stresom. Preto som sa rozhodla, že možno rozhovor s mojim bratom bude to, čo potrebuje. Predsa len prežívajú, alebo prežívali to isté. Závislosť.

Brat s ňou úspešne bojuje, navštevuje pravidelne stretká anonymných narkomanov a pokroky, čo robí, sú naozaj ohromujúce. Celý život sa mu mení pozitívnym smerom.

Tak si chlapci dohodli stretnutie. Tešila som sa. Nechala som im priestor na rozhovor. Ani jedného som neovplyvňovala. Brat predsa vie, čím frajer prechádza. Tiež si tým prešiel. Tiež sa bál prestať. Tiež mal pocit, že sa všetko skončí. Tiež sa cítil stratený, nešťastný, zúfalý. Tiež bol zacyklený medzi dávkou, akože pohodou, absťákom a ďalšou dávkou. Tiež jeho život nemal zmysel a premrhal každý deň poflakovaním. Ale prestal a zrazu sa všetko začalo meniť k lepšiemu. Ako taký zázrak.

Priateľ prišiel na toto stretko opitý. Mrzelo ma to. Ale pochopila som, že pil preto, že bol z toho nervózny. Vždy to tak robil. Pri každej situácii, kde sa cítil nervózne, pil. A aj tu.

To by možno nebolo také zlé, keby si ešte aj na stretku neobjednal ďalšie pivo. A nie jedno. Bratove slová bral na ľahkú váhu. Vraj to nie je možné porovnávať, lebo brat si kupoval hocijaký brak na ulici ale on si kupuje iba zo zaručených zdrojov. Kvalitku. Že jemu sa nemôže nič stať, nemá problém a všetko je v poriadku.

Brat vie ale lepšie argumentovať v tejto téme. Nevzdával to. Snažil sa. Ale priateľove slová hľadali výhovorku za výhovorkou: "Vieš, my vychodniari, bratku..." To robil vždy. Každú výhovorku dával smiešnejšiu a smiešnejšiu. Nemal naozaj žiaden vážny argument, aby obhajil drogy a alkohol. Všetko to boli tak smiešne veci, že deti vymyslia lepšie výhovorky.

Brat prišiel domov úplne znechutený a deprimovaný. "Jemu niet pomoci," zahlásil. Stiahlo mi hrdlo. "Ako? Akože nie? Veď on vnútorne chce, ale je slabý, aby to zvládol sám," snažila som prosiť brata, aby to ešte raz skúsil. "Nie, už nie. Je arogantný a hrdý. Vôbec si nevie priznať, že problém má. Nemá to význam, vyser sa na neho," povedal brat nahnevane.

Neverila som tomu. Poznám ho. Cítim z neho, že chce prestať. Sám mi to niekoľkokrát povedal, dal si aj predsavzatia do diára, že sa chce zbaviť všetkých svojich závislostí.

Cítim sa bezradne. Chcem mu pomôcť, ale mám pocit, že všetko zlýhava. Odmietol všetko, čo mu brat navrhol. Či to boli ich mítingy anonymných narkomanov, psychológ, liečenie... Nič. Priateľ si proste myslí, že nemá žiaden problém. Ale má! A veľký! Kedy už otvorí oči konečne? To naozaj až vtedy, keď mu zomrie mama, ako mu povedal astrológ? Teda... nepovedal mu to priamo takto. Ale že jeho život sa úplne zmení, keď mu zomrie mama. To fakt? Toto sa musí stať? To čo je to potom za osobu, keď kvôli nej pije a húli? A to jej nedopraje, aby ho videla niekedy v poriadku triezveho?

K tomu astrológovi: 

Ešte bol so svojou bývalou, keď sa rozhodli ísť k astrológovi. Neviem, čo povedal jeho bývalej, ale vraj sa na druhý deň od neho odsťahovala. Jemu povedal, že deti bude mať najskôr, keď bude mať 40 rokov. Čiže ešte štyri roky. Možno viac, keďže povedal, že najskôr. A povedal mu, že radikálne sa mu zmení život až vtedy, keď mu zomrie mama. Čiže zrejme prestane piť, húliť a drogovať. Predpokladám, že to bude asi niekedy okolo tej jeho štyridsiatky. Pretože asi dovtedy bude mať problém nejaká žena otehotnieť, keď bude do nej dávať také spité spermie.

A hlavne už druhý vzťah si dosiera tým, že toľko pije a húli. S bývalou to bolo v pohode dovtedy, kým s ním pila, húlila a podobné veci. Keď zatúžila po normálnom živote a upozornila ho na to, že príliš veľa pije, stala sa jeho nepriateľkou. U nás to má podobný priebeh, ale trochu rýchlejší, keďže ja som vždy bola proti týmto veciam a asi som aj trochu viac vnímavejšia. Alebo staršia.

Takže keď sa ja na neho vyserem, čo bude určite, ak sa nespamätá, tak tá ďalšia bude buď alkoholička, hlúpa alebo výrazne mladá. Alebo tých žien vystrieda ešte veľa. Ťažko povedať. Ale ja už strácam trpezlivosť. Nemám energiu riešiť tieto jeho sračky stále dookola. Keby sa aspoň snažil. Ale poriadne. A naozaj. Nie že povie, chvíľku sa snaží a potom je to znova zlé.

Viem, že ma ľúbi. Cítim to. Cítim to v jeho skutkoch, v jeho objatiach. Ale mal by mať aj seba rád. Nech sa konečne posúva ďalej a nie zapadá stále hlbšie a hlbšie do tých sračiek, v ktorých sa už teraz celkom dosť topí.