Zabila som...

Asi som tehotná...  Alebo čo... Neviem. Myslím si. Sme spolu ešte len štvrtý mesiac a žeby sa takto zadarilo? 

Naozaj neviem, ale mešká mi to už tri dni, čo inak nezvykne, je to presné ako hodinky. A príšerne ma bolia prsia. Už viac ako týždeň. Inak nič iné nebadám. Ale možno zbytočná panika.  Veď to môže byť čokoľvek. 

Horšie je, že ak by sa to potvrdilo, netuším, ako by zareagoval. Rozprávali sme sa už o čomkoľvek, ale o tomto ešte nie. A asi je na čase. Ale počkám ešte niekoľko dní. A potom si spravím aj test. Teraz ešte nie. Bojím sa. Bojím sa, že hoci mám už dávno po 30, že to nezvládnem. A pritom som nikdy po ničom tak netúžila, ako mať vlastnú rodinu. Bojím sa, že nebudem dobrou mamou.

Bije sa vo mne strach z toho, že nebudem dosť dobrá a toho, že chcem. Chcem, aby tomu tak bolo. Ale... ešte som nechcela. Je mi s ním tak dobre, že som si chcela ešte vychutnať život vo dvojici. A až neskôr som chcela, aby sme boli traja. Ešte aspoň pár mesiacov to mohlo počkať. 

Nie som pripravená. A hlavne sa bojím, že naozaj nebudem dobrá mama. Čo ak to dieťa bude rozmaznané, lebo sa budem tešiť, že konečne je? Alebo čo ak ho zlé vychovám a bude z neho zlý človek? Alebo čo ak...?

Milión otázok pohlcuje moje myslenie. Bojím sa, že zlyhám. A ani nemám istotu, či naozaj. A aj príležitosť ísť do lekárne je mizivá. Trávime spolu všetok čas a nechcem mu o tom hovoriť, kým naozaj neviem, čo sa deje. Ale prsia ma ešte nikdy tak neboleli. Uvidíme. Ešte vyčkám.

Už je to štvrtý deň. Asi to tak bude. Asi sme tehotní. Môj strach rastie. Bojím sa, že nebudem dosť dobrou mamou. Veď vlastne dokopy o bábätkách nič neviem. Ani o tehotenstve.

Zo strachu som chcela sex. Neviem prečo. Ale moje rácio sa úplne vyplo. Jednoducho som si vypýtala sex. Akurát  som nevedela, že pred chvíľou húlil. Asi najväčšia chyba v živote.

Sex bol. Najskôr to bolo celkom fajn, aj keď som sa bála. Potom sa to zmenilo a nebolo mi to vôbec príjemné. Jeho jemnosť sa stratila, pretože sa ozvala tráva v jeho tele a v jeho hlave. Začal do mňa búšiť celou silou a ja som mala pocit, že ma roztrhne zvnútra.

Bolelo to, bolo to nepríjemné a hlavne bez citu. Cítila som sa, akoby ma znásilňoval. Prosila som, aby prestal, ale on ma nepočúval. Búšil do mňa ďalej a ďalej. Po asi štyroch hodinách sa konečne urobil a ja som si mohla vydýchnuť. Tak to som si pekne zavarila. Ostala som nešťastná. O to viac, keď do pár minút sa dostavila menštruácia. A naozaj veľmi silná a aj bolestivá.

Asi som zabila. Asi som zabila život vo mne. Radšej som si ani nerobila test. Bola som zo seba sklamaná. A aj z neho. Ako môže takto bezhlavo robiť veci, ktoré majú byť milé? Nechápala som. Bolo mi to ľúto. V očiach som mala slzy.  Zabila som. Asi som naozaj zabila. :-(