Bojím sa HO
Veľmi sa ho bojím. Naozaj veľmi. Dnes sme šli autom späť domov. Dovolenka skončila. Bola celkom príjemná, až na pár momentov. Pred odchodom sme si dali ešte skvelý obed v našej novej obľúbenej reštaurácii, ktorú sme tam objavili a vydali sa na cestu.
Cesta bola celkom fajn, okolo Brna nás chytila prietž mračien. Zase. Podobne ako v týchto končinách cestou tam. Potrebovala som ísť veľmi na záchod. Nezvyknem mať tento problém, ale proste to prišlo a veľmi ťažko sa mi zadržiavalo. Okrem toho aj priateľ potreboval cikať. Tak som verila, že to zastavíme na najbližšej pumpe a navštívime záchod.
A tak sa aj stalo. Cestou na toalety sme zmokli. Nedalo sa inak. A nevedeli sme, ako dlho bude tento dážď trvať. Ale bol to príjemný, teplý dážď. Hustý, ale mne to nevadilo. Jemu áno. O to viac, keď sme po príchode na pumpu zistili, že vstup na záchody je spoplatnený a ani jeden z nás si nevzal peniaze.
No a čo? Pre mňa žiaden problém. Chcela som zbehnúť do peniaze, nech ma tam počká. Ale jemu sa to nepáčilo. Ale že vôbec sa mu to nepáčilo. Priateľ dostal taký silný amok, že mu ani nebolo vidieť zreničky očí. Začal po mne vrieskať hneď, ako sme prišli do auta. Pozeral na mne s vysunutou bradou vpred. Agresivita a hnev naplnili auto a zo mňa nevyšiel ani hlások. Nikdy som ho takto nevidela. Strašne som sa bála. Ale strašne. Ani som nedýchala. Bála som sa, že mi ublíži. Alebo že ublíži nám obom, prípadne niekomu ďalšiemu. Veď sme boli v aute na diaľnici a jeho rýchlosť vôbec nebola podľa predpisov. Okrem toho bola znížená viditeľnosť, mokré cesty. Stále lialo.
Neviem, koľko to trvalo. Ale prišlo mi to ako celá večnosť. Potom som upokojil, ale stále jazdil ako blázon. Zmierila som sa s tým, že už budem s plným močovým mechúrom až domov. Ale zastali sme na prvej pumpe na Slovensku.
Srdce mi stále tĺklo ako zvon. Ale snažila som sa upokojiť. A hlavne prestať sa báť. Nechápala som, ako ho môže to, že zmokneme cestou na záchod a vlastne sa nevycikáme, lebo nemáme so sebou mince, ho môže dostať do takého nepríčetna. Že sa bude správať ako zdivený šialený psychopat. Bude ohrozovať nás oboch aj ostatných účastníkov cestnej premávky na diaľnici. Bála som sa. Naozaj som sa ho bála ako nikdy doteraz. Neviem, čo bude ďalej. Tieto jeho absťákove stavy nie sú už vôbec v poriadku. Začal ohrozovať nie len seba, ale aj ostatných. A samozrejme, ako inak, pred ostatnými sa bude zase hrať na majstra sveta a najväčšie neviniatko. A ten, kto sa ho bude zastávať, by som aspoň na chvíľu posadila v tej chvíli k nemu do auta. Bola by som zvedavá, či by ostali s chladnou hlavou. Lebo neviem, či som sa ho niekedy takto bála.