Čisté zúfalstvo

Prešli dva týždne a s priateľom sme boli spolu dokopy asi 15 hodín, z toho viac ako polovica boli hádky. Wow. Tak takto som si nikdy svoj vzťah nepredstavovala. Neviem, čo tu s ním ešte robím.

Každý deň chodí z práce po desiatej večer, opitý, zhúlený, včera dokonca pridal novú neresť a začal fajčiť. Moje zúfalstvo rastie a fakt netuším, čo mám robiť. Dnes odchádza s kamošom na nejakú športovú akciu do Šamorína, mal by sa vrátiť zajtra okolo obeda. To bude sobota. Sľúbil mi, že zvyšok víkendu strávi iba so mnou. Som zvedavá, ale vôbec tomu neverím.

V utorok večer zase odchádza s tým debilom do Prahy a vráti sa v sobotu večer. Ani to nechcem vidieť. Dnes bude spitý, zajtra a skoro celý ďalší týždeň. Spitý, zhúlený a zmanipulovaný tým debilom, čo nás chce silou mocou rozdeliť.

Horšie je, že už začínam mať pocit, že priateľ so mnou ďalej vo svojom živote neráta. Chce ísť na dva hudobné festivaly a ani na jeden z nich ma nechce vziať so sebou. Prvý je na východe Slovenska o elektronickej hudbe. Áno, nie je to štýl, ktorý mi reže, ale prečo by ma nemohol vziať? Podľa jeho slov, lebo by som sa tam nudila. Všetci tam pijú, húlia, tlačia do seba extázu a ktovie čo všetko. Hrôza. Ale chcem ísť, nech ho aspoň niekto brzdí.

Ďalší je zase rockový na strednom Slovensku. Rock môžem. A predsa ma nechce vziať, lebo ide s tou partičkou, čo ma nenávidí. A on, debil, sa ma nezastane. A nepovie, že nejde nikam, ak nejdem aj ja. To len ja som taká sprostá, že som sa ho vždy zastávala pred kamarátmi, až sme sa s niektorými úplne prestali rozprávať.

Tieto dve akcie mu dovolím, hoci nie som nadšená. Najradšej by som ho zamkla doma, keďže už teraz sa mi vôbec nevenuje a cítim strašnú prázdnotu a ako sa jeden druhému vzďaľujeme. A naopak, ako tí debily sú mu bližší. Neviem, či ho chcú už zabiť, alebo čo. A on, debil, sa nechá. Nechápem, ako môže byť taký zaslepený. Jednu by som mu pleskla.

Mám toho plné zuby, ako sú mu prednejší hlúpi ľudia, čo ho podporujú v jeho ožralstve, v drogách a v tom, aby sa správal ako debil. A ja som odstavená na poslednej koľaji. S nimi si plánuje výlety, výjazdy, dovolenky, všetko, ale so mnou nič. Absolútne nič. Akoby som neexistovala. A aj keď prídem s konkrétnym návrhom, nemá naň čas. Som deprimovaná, nasratá a znechutená.