Facepalm by povedal všetko

A možno aj skutočná facka priateľovi a tomu jeho debilnému kamarátovi. Prečo? Nie, nie som agresívna, ale čo by ste povedali na to, keby ste zásadne proti drogám a niekto vám ich nasadí doma? A vy bývate s tým človekom v jednej domácnosti. Máte doma na balkóne nasadenú marihuanu a vy každý deň tŕpnete, či vám nezazvonia policajti pri dverách.

Nemaľujem čerta na stenu, ale stať sa môže čokoľvek. A o dôvode, prečo sa tak stalo, sa nikdy dozvedieť nemusíte.

Celé leto som bola nervózna z toho, že na balkóne priateľ s tým kamošom nasadili trávu. Do frasa, keď to priateľka toho debila akceptuje, prečo si to nevzal domov on? Prečo to musí byť u nás? Modlila som sa, aby ma priateľ nenasral, aby som nezdvihla telefón a nezavolala 158. Lebo naozaj si veľakrát koledoval.

Neskôr to vzali von. Vo vakoch. Na bicykli. Vtedy som sa fakt bála, že mi iba zazvoní telefón a ozve sa priateľ: "Ahoj, sedím tam a tam, treba to a to... Pomôžeš mi? Ale našim ani muk!" Našťastie nič. Lebo asi by som mu naozaj ešte ako bonus jednu uštedrila.

Tak si to nasadili na druhý breh rieky. A takmer každý deň to chodili polievať. A samozrejme, sadli si popritom na pivko, jedno, dve, tri, štyri, päť... Nie, to si neopakujem počítanie od jedna do desať. To počítam, koľko pív boli schopní do seba za jedno poobedie naliať. Každý. Nie spolu.

Mala som z toho nervy. Naozaj ma nasierali. Aj potom, keď prišiel čas "žatvy". V trúbe nám to ostalo na plechu, na ktorom som mohla radšej piecť koláče. Sušil to doma a ja som zase myslela, že mu odtrhnem hlavu. To naozaj takto skúšal moju trpezlivosť?

Snažila som sa s ním o tom rozprávať, ale nič. Proste je to jeho životný štýl, chce si skúsiť pestovať sám, byť sebestačný, bla bla bla... Vraj potom to obmedzí. Ale to nie je pravda. Už toľkokrát mi povedal, že dávka, ktorú si kúpil, je posledná. Že to dohúli a už ďalšie nechce. Blbosť! Kecy! Klamstvá!