Fajn, svokrovcov mám na krku...

Nie že by mi to vadilo, veď mám ich istým spôsobom rada. Nebudeme najlepší kamaráti, ale sú fajn. Ale ak mi jeho otec ešte raz bude hovoriť historky z pohrebov, asi mu už ublížim. Alebo jeho mama, ak začne lamentovať, kde urobila chybu pri výchove. To už je teraz, hádam, jedno, nie? Treba sa pozrieť na to,čo môžeme teraz urobiť pre priateľa. Ako mu pomôcť, aby nebol závislý a viedol plnohodnotný život.

Vonku bola strašná kosa. Jeho rodičia sa sem trmácali cez pol krajiny... vlastne cez celú, aby ho videli. Ok, strávil s nimi nejaký čas. Ale dnes šiel na bicykel a mňa tu s nimi nechal samú. Fajn, tak idem vymýšľať program.

Nechcela som mu robiť stresy. Ľúbim ho a chcem, aby bol šťastný. Preto som vymenila snehové šantenie s mojou rodinou za hľadanie príjemne stráveného času s jeho rodičmi. Hm, čo už. Človek sa musí vedieť obetovať.

Tým, že vonku bolo naozaj mrazivé počasie, tak možností nebolo až tak veľa. Ale vzala som ich aspoň na miesta, kde sa dajú získať zážitky a ostanú príjemné spomienky. Vyhliadková UFO veža to istí. Trošku som sa buchla po vrecku. Vstup nie je vôbec lacný a bolo mi naozaj trápne, aby platili oni. Predsa len, sú na návšteve. Vlastne mne ich bolo ľúto, že prišli za ním, chceli s ním stráviť čas, nie so mnou. Tak aspoň takúto náplasť som mohla ponúknuť, že všetko zaplatím.

A ku koncu to chcelo niečo príjemné a chutné. Vzala som ich do najlepšej hamburgárne v meste. Sadli sme si k stolu. Ešte som volala priateľovi, či sa k nám pridá. Predsa len už sa zotmelo, naozaj mrzlo a tiež potrebuje jesť. Ale ako vždy, nebral telefón. Tak to jeho mama skúšala niekoľkokrát. Toľko, že už aj mne samej to bolo nepríjemné. Veď sa ozve, keď bude vidieť zmeškaný hovor. Netreba mu teraz volať každú minútu.

Nič. Tak sme si objednali. Ja som si dala burger, teta si dala burger a ujovi nakázala si dať palacinky. Wow, tak to je naozaj divné, aby mi niekto kázal, čo si mám dať jesť. Ešte som podnecovala uja, nech si dá, čo chce. Nech si vyberie sám. Ale teta mi do toho skočila, že on si dá palacinky. Uf, no dobre. Nechala som to radšej tak.

Teta ešte aj počas jedla niekoľkokrát volala frajerovi. Cítila som sa blbo. Neskôr sa mi ozval. Tak som sa ho spýtala, či sa k nám pridá. Nemal chuť, že nás počká doma. V poriadku. Už som chcela, aby tento deň skončil.

Jeho rodičia sa ani raz neusmiali. Ani jeden jediný raz. Aj som ich fotila, ale ich tváre vyzerali smutné a sklamané. Vedela som, že nie zo mňa, ale z neho. Tak ale prečo mu nič nepovedali? Veď sa mohli ozvať. Ja im do toho kecať nebudem, oni sú rodičia. Dosť, čo sa s ním ja trápim, keď sa spije a zhúli.

No nič, zaplatila som účet a išli sme. Asi si založím prasiatko, ktoré budem rozbíjať na takéto príležitosti. Tiež to nebolo najlacnejšie a mne prišla ešte len prvá výplata, aj to iba polovica. Pochybujem, že budem mať sponzora. Sponzor si radšej kúpi bedničku piva, ktorú dá do týždňa dole alebo si kúpi trávu, ktorú si o ďalšie dva týždne bude kupovať znova.

Keď sme prišli domov, jeho otec mi povedal, že má pocit, akoby prišli pozrieť skôr svoju dcéru a jej nepodareného manžela. Nevedela som, ako to prijať. Na jednej strane mi lichotilo, že ma berie ako svoju dcéru. Na druhej mi bolo ľúto, že priateľ je len nepodarený zať. Napriek tomu ho ľúbim a dúfam, že sa vylieči a nabudúce povedia, že prišli pozrieť svoje deti. To by bolo krásne. A ešte krajšie, keby aj vnúčatá. Ale všetko chce svoj čas.

Čo ma dnes ale ešte zarazilo, keď večer šiel priateľ vysypať smeti. Bolo mu za zlé, že by šiel v teplákoch. Prosím? Veď smetiaky sú hneď vedľa domu a tie tepláky vyzerajú fajn. Nie sú špinavé, vyťahané ani deravé. Okrem toho bola už tma a on je športovec. Či?

Zasmiala som sa, keď zahlásil: "Ale ja som domový dôverník, čo keď ma uvidia susedia? Musím im byť vzorom." "Prosím? Aha, a keď ťa vidia spitého a zhúleného, to ti nevadí? Ale že ťa uvidia v teplákoch, to áno?" vrelo to vo mne. To naozaj takéto povrchné veci ideme riešiť? Ale to, čo je dôležitejšie, to nie? Myslím si, že je väčšia hanba, keď ho vidia opitého a vidia ho húliť na balkóne. Na teplákoch nie je nič zlé.

Radšej som sa zdržala. Videla som, že je opitý a zhúlený. Vtedy zvykne byť naozaj veľmi povrchný. Nie vždy, ale občas hej. Podľa nálady predtým. A teraz bol naštvaný, že tu má rodičov.