Jablko nepadlo ďaleko od stromu

JEHO rodina je celá akási zvláštna. Rodičia vrieskajú jeden po druhom, žiadna úcta, žiaden rešpekt, žiadna láska. Ako ma priateľ podviedol so štetkou v bordeli, vynoril si mi z pamäte aj jeden rozhovor s JEHO otcom, kde sa mi priznal, že niekoľko rokov podvádzal svoju ženu.

Bolo to ešte v časoch, keď frajer bol len malé dieťa. No on napriek tomu si dovolil stretávať sa s inou. A pravidelne. Niekoľko rokov. Toto by som ja nerozdýchala. Jablko naozaj nepadlo ďaleko od stromu. Bolo mi tety ľúto. Ale mala možnosť sa rozhodnúť, či s ujom zostane alebo nie. A ostala. Ale či to bolo z lásky alebo z čistej vypočítavosti, ťažko povedať. Ďalšie dieťa už vraj nemohla mať a na výchovu dieťaťa nechcela ostať sama. Asi. Neviem. V každom prípade, ani tá jeho výchova sa im veľmi nevydarila. Ale aký vzťah, taká výchova.

Obaja sú dosť bezcitný, preto aj z priateľa vychovali bezcitné monštrum, prázdne, neschopné lásky a niečoho pekného. Túži po tom, ale nevie si to vážiť, keď sa mu dostane tej cti. Snažím sa MU pomôcť, dávam MU tak veľa lásky a nehy, ako sa len dá.

A ako to píšem, napadlo mi, ako mi priateľ raz hovoril, že má jednu traumu z detstva. Raz videl otca, ako si to robí sám.

Vzťahy medzi NÍM a rodičmi sú úplne nezdravé. A medzi JEHO rodičmi navzájom tiež. Už teraz cítim, že ak nedá do poriadku vzťahy so svojimi rodičmi, nikdy nebude šťastný a bude HO to prenasledovať v každej oblasti JEHO života.Takže najvyšší čas HO presvedčiť, aby s tým niečo robil.