Jeho narodeniny

Príchodom k nim na záhradu sa abstinencia definitívne skončila. Okrem toho, že sme to posrali prílohou k sexu, už šlo pivko za pivkom. Dával si ešte pozor, aby toho nebolo veľa, ale napriek tomu to tam bolo. Úprimne, nebolo to hrozné. Dve pivá za deň zvládnem. Ale už to smerovalo tam, kam som nechcela.

A potom prišla jeho narodeninová oslava. S jeho mamou sme pripravili všakovaké dobroty. Prišli jeho kamaráti, aj ten debil, lebo bol práve v meste kvôli letnej prezúvačke. Celý čas sa na mňa ani nepozrel a cítila som, že mu tam vadím. Na rozdiel od neho ja som sa bavila dobre. Ostatní jeho kamaráti boli v pohode. Áno, pili viac, ako je pekné, ale tak oslava. Ale nehúlili. Iba ten debil chodil húliť poza chatu. Ostatní kamaráti iba fajčili. Trošku veľa, ale tak čo s nimi.

Aj som im dohovárala. S rešpektom, samozrejme. Uvedomujú si, že veľa fajčia, ale tešili sa z toho, že prestali húliť. Tak je lepšie zbaviť sa jednej závislosti a neskôr ďalších. Verím, že keď budú chcieť, že to dokážu. Ale hlavne boli príjemnou spoločnosťou. Neboli zdutí ako ten jeho debilný kamarát, keď ma spoznal, ani ako jeho zúfalá frajerka a celá tá partia. Prijali ma medzi seba, nevadilo im, že nepijem a nefajčím, nehovorili o ľuďoch poza chrbát, ale spomínali na historky, ktoré spoločne zažili.

Priateľ pil dosť, ale stále bol ďaleko od limitu, ktorý vypije inokedy. Bola som z neho milo prekvapená. Na druhý deň si síce veľa vecí nepamätal, takže to prehnal, ale ani zďaleka nie tak, ako predtým.

Bola som zvedavá, ako budú vyzerať veci neskôr. A bolo to fajn. Situácia sa upokojila. Znova sme sa ľúbili a všetko bolo fajn. Priateľ si vypil, zahúlil, ale snažil sa to obmedziť a všetko s mierou. A do nášho života prišiel pokoj.