Krok vpred

Konečne sme spolu niekam išli. Podarilo sa. Priateľ šiel na školenie do Prahy a ja som ho uprosíkala, aby som mohla ísť tiež a potom tam ostaneme cez víkend. Po pár dňoch povolil a išli sme.

Cesta tam prebehla v pohode, akurát cestou nás zastihla menšia prietž. Hotel bol priamo v centre, bol rezervovaný iba pre neho a ja som bola "čierny pasažier," ktorý sa tam musí nenápadne dostať. Nevidela som v tom žiaden problém. A na začiatku ani on. Ale potom začal zbytočne stresovať. V prvý večer sa celkom dosť opil a zhúlil, kým som čakala vonku a on nás vybalil na izbe.

Dali sme si chutnú večeru v podniku vedľa. Navarili naozaj veľmi dobre, len tak sme sa zalizovali. A potom sme šli na izbu. Každý zvlášť. Nenápadne. A naozaj bol v strese, že čo teraz. Dokonca premýšľal, či nebudem spať v aute. Ale veď šlo o mňa. Ja by som mala byť v strese. Nie on. A ja v úplnom kľude.

Všetko dobre dopadlo. Mali sme ešte aj na izbe pekný večer, kde sme si vymenili krásne nežnosti.

Ráno sme znova obaja šli z hotela každý zvlášť. Prebehlo to bez problémov. Priateľ šiel na školenie a ja som sa poprechádzala po meste. Bolo to celkom v pohode. Užila som si to, spravila veľa pekných fotiek a večer sme sa znova stretli.

Poprechádzali sa po meste, navečerali a šli na hotel. Znova sme to maskovali, nech sme nenápadni. A ako inak, zase mal stresy. Ale aj teraz všetko dobre dopadlo.

Počas večere sme mali zaujímavý rozhovor. Veľmi príjemný. Rozprávali sme sa o nás. Povedal mi, aby som si vybrala prsteň. Zásnubný. Veľmi ma to potešilo. V ten večer to bola naša hlavná téma. Dokonca sme si povedali, že svadba môže byť už tento rok v októbri. Ja chcem iba malú svadbu. Mám síce veľkú rodinu, ale keby každého zavolám, príde polovica republiky. Preto radšej malú svadbu, kde bude naozaj iba tá najbližšia rodina, aby sa nemohol nikto uraziť. On by chcel zavolať viac ľudí, lebo jeho rodina nie je až taká veľká. Mali sme chvíľku dilemu, ale nerobili sme si z toho až takú ťažkú hlavu.

Miesto toho sme cestou na hotel prešli cez niekoľko zlatníctiev a pozerali sa, čo je v ponuke. Nenašli sme však nič zaujímavé, a tak bola dohoda taká, že kým bude aj ďalší deň na školení, môžem pozrieť sama. Dobre, to beriem. Skúsim nájsť niečo, čo sa bude páčiť nám obom. Veď poznám jeho vkus, tak snáď sa trafím.