Moje prvé ODCHÁDZAM
Po viac ako pol roku spolu som mala možnosť spoznať JEHO kamarátov, s ktorými vyrástal. Ani jeden z nich nebýva už roky na Slovensku. Jeden býva v Írsku a druhý vo Švajčiarsku. Majú vo zvyku, že ten z Írska nasadne do lietadla, priletí do Švajčiarska a spolu idú autom cez mesto, kde bývame, prespia a ráno pokračujú tam, odkiaľ pochádzajú.
Celkom zaujímavý spôsob. A povedala by som, že aj dobrý nápad. Aspoň im je veselšie celú tú cestu.
Priznám sa, že som sa celkom tešila, že ich spoznám. Počula som o nich veľa historiek, takže som vedela, že sa nebudem nudiť. A tak aj bolo. Prvý dojem bol naozaj pozitívny. Také dve veselé kopy.
Ale potom jeden z nich si vypýtal zrkadlo. Bez váhania som zašla do kúpeľne a jedno priniesla. Ani len som netušila, na čo ho chce. Keď sa naň začal sypať biely prášok, moje emócie sa začali miešať, akoby ich niekto posadil na kolotoč. Radosť vystriedal hnev, zlosť, strach, smútok, znechutenie... ale hlavne bolesť.
Na zrkadle začali vznikať biele čiary prášku, prišlo mi zle. Toto som nechcela. Týmto peklom som si už prešla s bratom a nechcela som to zažiť znova. Už nie. Celý svet sa mi zrútil.
Šla som okolo frajera a asi nahlas som mu šepla do ucha, že ak si to dá, odchádzam. A vlastne, keď som ho videla, v akom je stave, spitý, zhúlený, bola som v tom, že si to dá. A asi si aj dal. Neviem. Odišla som do izby, otvorila veľkú cestovnú tašku a začala som sa baliť.
Ale neprišiel za mnou. Prišiel za mnou ten jeho kamoš zo Švajčiarska a snažil sa ma presvedčiť, že frajer si nedal, že obe čiary si dal iba on, že on je proste taký, že má rád zábavu. Že frajer si nič nedal, lebo ma ľúbi. Zato zastaviť ma v balení sa neprišiel.
Ten jeho kamoš je ale divný. Nepoznal ma, ale hneď sa mi pochválil, že ho hľadá interpol za spreneveru, či nejaké bankové, či daňové podvody, alebo čo. Nepamätám si to. Vlastne... on sa chválil len tomu, že ho hľadá interpol, tú druhú časť mi neskôr povedal frajer.
Bola som zlosťou bez seba. Plakala som ako malá. Bola to zrada. Myslela som, že keď tieto veci robil s bývalou, že so mnou nebude. Nie, ľudia sa nemenia. Nemenia sa, pokiaľ sami nechcú. A on asi nechcel.
Naozaj neviem, či si naozaj nedal, ale po hodinách presviedčania jeho kamošom som tomu uverila, upokojila sa a nechala balenie tak.
Vedela som ale, že táto partia ľudí nebude patriť k tým, s ktorými budem chcieť tráviť niekedy svoj čas.