Neoblomná

Presne tak! Včera večer prišiel zase neskoro v noci, opitý, hoci sme sa dohodli, že večer strávime spolu. 

Už som si zvykla, že tieto jeho sľuby sú len prázdne slová. Aj jeho "prídem skôr, lebo sa chcem už konečne vyspať" poznám. Síce nasratá, ale zvládla som celý večer s hrdosťou. Našla som si veci, čo môžem robiť, a aj keď neskôr prišiel, venovala som sa im. 

Vrátila som mu úder. Venovala som sa sebe. Nech vidí, aké to je. Trhalo mi to srdce, lebo naozaj by som sa radšej túlila a skrývala v jeho náručí, rozprávala sa o všetkom možnom ako kedysi. Ale musela som vytrvať.

Aj prišiel za mnou, snažil sa byť milý, lebo nechápal. Vždy som skákala ako on pískal, ale dnes nie. Dnes som bola ja tá, čo ignoruje. Mám toho už plné zuby! Nech sa už spamätá konečne! Sebec jeden!

Predtým, než sme išli spať, ešte sa mi pre istotu nezabudol zmieniť, že kamarát, ktorého pomáhal sťahovať v nedeľu, má budúceho švagra, ktorý tiež nie je celkom v poriadku. Vyrába paštéty s marihuanou. Au, kde tento svet speje? 

Mám chuť niekomu silno ublížiť. Miesto toho som sa len ticho rozplakala. Teda ani nie tak ja, ako ten stres potreboval zo mňa nejako vyjsť. Ani len nevie, že som plakala. Vyprázdňoval chladničku, ktorú som dnes zase raz len ja naplnila. 

Nebaví ma takto s ním bojovať. Oberá ma tým o veľké množstvo energie.