Nové pravidlo: nikdy sa neteš a nikdy nepochvál

Ako sa vrátil z toho festivalu "bezo mňa", sekal dobrotu. Až tak, že som nechápala. Venoval mi svoj čas, bol pokojný... teda... asi to príliš idealizujem.

V nedeľu sa vrátil niekedy poobede. Chápem, že mal deficit spánku, preto odmietol letné kúpanie na jazere kúsok od domu aj nočné pozorovanie perzeidov. Aj keď som prišla podvečer domov, spal, alebo skôr unavene ležal v posteli a potom na gauči. Nerobilo mi problém ísť pozorovať perzeidy bez neho. Veď to vlastne aj odmietol. Len neviem, či preto, že by šiel s našimi alebo preto, že bol skutočne unavený. Nevadí.

Keď som sa vrátila niečo po pol noci, už spal. Asi som ho zobudila, ale ani sa nečudujem pri takej posteli. Sám od seba mi dal pusu na dobrú noc a pritúlil sa. To sa nestalo naozaj veľmi dlho.

Na druhý deň ma príjemne zobúdzal. Znova s objatím, pusou a hlbokým pohľadom do očí. Cítila som sa veľmi príjemne. Aj celé ráno prebehlo v pohode, a keď som ho vyprevádzala z bytu do práce, po veľmi dlhej dobe som nenadávala, keď som za ním zatvátala dvere. Naozaj pôsobil veľmi pokojne, milo, až som nechápala.

Večer prišiel z práce s tým, že ide na biku odniesť tomu debilovi veci, čo si počas festivalu u neho zabudol a potom zvyšok dňa strávime spolu. Táto myšlienka sa mi veľmi pozdávala. Ale... môžem mu veriť? Veď už som od neho počula toľko prázdnych sľubov.

Tento raz to ale ako tak dodržal. Večer sme naozaj strávili spolu, ale... asi hodinku po zotmení mi prišla od neho správa, že sedí v krčme s tou jeho cyklo-alkoholickou partiou, že mám prísť. Ešte nikdy ma takto nevolal. Samozrejme, že ma to veľmi potešilo. Nasadla som na bike, zapla svetlo a vydala sa za ním do tmy. Ťahala som najrýchlejšie, ako sa dalo, len nech tam nie je dlho a nepije. Ale asi som pomalá.

Keď som dorazila ku krčme, už sa zbieral aj tým chalanom, čo sme ho viezli s frajerkou domov. Že idú cikať. Úprimne, nenapadlo mi, že by mi klamal. Predsa len bola tma a chodieval takto ocikávať okolité stromy. A bum, zase som sa mýlila. Šiel s ním húliť kúsok poza krčmu, za ktorou je, mimochodom, nasadená marihuana. Krása!

Prisadla som si k ostatným k stolu a čakala, kým sa vráti. Keď to trvalo nejakú tú hodnú chvíľu, vedela som, že neostalo len pri cikaní. Už som začala byť nervózna, lebo som vedela, že žiadne dodatočné pozorovanie perzeidov nebude a náš spoločný večer bude s ďalšími asi 15 ľuďmi. A tak aj bolo. Ale niektorí začali pomaly odchádzať domov. O jedenástej tam bolo len pár odvážlivcov a my. Lebo on tam musí ostať, najväčší frajer.

Keď som dorazila, mal v sebe podľa jeho slov už štyri pivá. Ja by som pokojne pridala, hoci neviem, kedy to stihol. Kým sme tam však sedeli, stiahol ďalších šesť minimálne. Nerátala som, lebo každé bolo u neho to posledné, že dopije a pôjdeme. Ale nestalo sa tak. Až pár minút po polnoci, kedy sa konečne zdvihli aj tí poslední, sme konečne odišli domov.

Medzitým ma stihol nasierať tým, že bol až príliš milý k tej babe, čo sme ich viezli z pretekov. Stále jej niečo hovoril, lepil sa na ňu, dotýkal sa jej, raz jej dal takmer pusu na ústa, a keď stál za ňou, masíroval jej ramená a nechal, nech si o jeho brucho opiera hlavu. Cítila som sa naozaj veľmi nepríjemne. Ale držala som hubu. Nechcela som robiť cirkus takto pred všetkými, ale nepáčilo sa mi to. Najradšej by som mu vtedy tresla. A ona sa na mňa pozerala, či niečo poviem, ale zrejme to tak vyzerá vždy, keď tam je, lebo to by mala byť ona, čo sa bráni a niečo mu povie.

Odchádzala som odtiaľ nasratá a žiadne perzeidy sa nekonali. Asi už ani naozaj, ale ani od zlosti.

Domov sme prišli okolo pol jednej nad ránom. Nejako som sa upokojila a šli sme spať. Hoci ma tie veci srali, nevyťahovala som ich. Nechám si ich na inokedy.

Len čo čert nechcel, nejako sa veci srali tak, že sme šli spať až o pol tretej. Nepýtajte sa ma, čo sa dialo. Vážne si to nepamätám. Depresia je sviňa, tlačí na mozog a ovplyvňuje krátkodobú pamäť. Takže naozaj netuším. Rozprávali sme sa, bolo to pohodové, takže som zaspávala s úsmevom. V jeho náručí. A s pusou na dobrú noc.

V utorok ráno sme boli obaja dosť unavení. Ostali sme dlhšie v posteli a neskôr sa tam diali veľké veci. Po dlhej dobe sme sa milovali a bolo to veľmi príjemné. Hovorím, že milovali, nie mali ten jeho znásilňovací sex. Bol nežný, pozeral sa mi do očí, usmieval. Znova som sa do neho zamilovala, a keď mi na otázku, či ma ľúbi, odpovedal pozitívne, bola som v siedmom nebi.

Do práce chodí bežne na siedmu ale tento raz šiel až na desiatu. Ale napriek tomu sa usmieval a ja som zacítila pohodu, akú sme mali na začiatku vzťahu. Preto, aj keď som bola unavená, nerobilo mi problém navariť a utiecť koláčik.

Dokonca aj z práce sa vrátil s úsmevom a načas. Trochu sme pokecali a chceli sme ísť skoršie spať. Pánovi sa ale málilo a v posteli si vyžiadal ďalší sex. To už ale mal v sebe trávu, ktorú si dal pred spaním a už sa mi to celé nepáčilo. Znova do mňa búšil a aj po asi dvoch hodinách stále nebol. Už som to tam dole zvierala, tvárila som sa, že mám orgazmus za orgazmom, len nech sa konečne spraví a môžeme ísť spať. A on nič.

Už ma to prestávalo baviť, bola som unavená, a to až tak, že keď ma dal dole, začala som zaspávať. A naozaj, viečka som mala také ťažké, že som ich už nevládala otvoriť. Keď si to všimol, urazene zo mňa vyšiel, osprchoval sa, zanadával, ako je vonku horúco a šli sme spať.

Ráno bolo ešte fajn. Bolo na ňom badať, že ideál sa už stratil, ale držal sa. Tým, že si svoj deficit spánku stále zvyšoval, nechcelo sa mu z postele. Ale dnes to dal na siedmu.

Keď sa poobede vrátil, už bol mierne nervózny. To asi preto, že som ho včera večer pred sexom pochválila, že je to medzi nami zase pekné. Alebo preto, že sa zase chystal von. Na bike. Bezo mňa.

Tvrdil mi, že sa na chvíľu stretne s tým debilom, že mu dá nejaké veci, čo si objednal na bike a potom pôjde s kolegami von. Už zase. Tretí raz za tri týždne. Doteraz šli von asi raz za pol roka, ešte aj to som povedala veľa, a teraz už tretí raz v priebehu troch týždňov. Nejako sa mi to nezdá. Asi si urobím výlet do práce.

No tak teda šiel. Nevedel, kedy sa vráti a či vôbec pôjde. Ale sľúbil, že sa mi ozve, ak bude chcieť ostať dlhšie. Práve teraz je 23:12 a on stále nie je doma. Už som mu aj písala správu, nech dá vedieť, kedy príde, že ja idem už spať, ale pre istotu sa tvári, že si ju ani nevšimol. Zase raz pením a je mi do plaču, že takéto milé správanie mu naozaj nevydržalo dlho.

Som zvedavá, kedy zase príde. A v akom stave. A ako sa bude tváriť. Ale pochybujem, že dokážem byť ešte milá. Lebo naozaj, ak nechce, aby som mu kecala do toho, ako sa správa, tak nech sa správa zodpovedne. Veď o tom to je. Kto nechce počúvať stále sťažnosti, ako sa správa, musí sa začať správať rozumne. Ale neviem, či to u neho hrozí. Idem spať, nech si aspoň ja nezvyšujem ten spánkový deficit, lebo už som 5 dní nebola behať, čo som bola unavená, tak nech to teraz napravím. Dobrú noc. A určite sa ozvem, ako to dopadlo.

Zobudila som sa o 0:40. Ešte stále neprišiel domov. A samozrejme, ani nedal vedieť, že ostáva dlhšie vonku. Tak som mu skúšala volať. Nič. Zase neberie. Ja toho chlapa roztrhnem! Poslala som mu aj správu, že snáď sa ozve, keď si ju prečíta, ale prešla odvtedy pol hodina a nestalo sa tak. Fakt ma toto nebaví! Nechápem ho! Ako sa môže stále takto ožierať, keď vie, že ide na druhý deň do práce?

Čo mohol byť rád, že nám to konečne zase začína spolu klapať, tak to znova posere.