On si označkoval mňa, ja si značkujem JEHO

Ešte sme len začínali spolu chodiť, keď sme sa po milovaní spolu sprchovali. Bolo to milé. Milujem jeho dotyky. Sú nežné, jemné a veľmi ma vzrušujú. Inde ako vo vani sa ma tak nevie dotýkať. A možno to spôsobuje voda, že moja koža je taká citlivá. Neviem. A zrazu cítim niečo iné. Aróma, teplota a farba... On ma ocikal.

Ostala som chvíľku ticho, čo som rozdýchavala. Nechápala som. Keby cikal mimo mňa, že v tom stojím, ešte si poviem ok. Ale on mieril na mňa, na moju hruď a mne to prišlo riadne nechutné. Ako si to dovoľuje? Vyzerám ako záchod? Fuj!

"Čo to robíš?" spýtala som sa znechutene. "Značkujem si ťa, aby mi ťa nikto nezobral," odvetil bez hanby. To je milé. Dobre, nechutný akt, ale dôvod, prečo to robí, je milý. Odvtedy to robil skoro stále.

Robil aj iné nechutnosti, ale o tom nechcem hovoriť. Ale keď si označkoval on mňa, časom som ho označkovala aj ja. Ale inak.

Odkedy sa priateľ dozvedel, že jeho bývalá čaká dieťa, začal sa flákať po krčmách a opíjať sa. Takmer každý deň, ak nie každý. Síce si to nepriznal, že toto je dôvod, ale bolo to jasné. Aj slepý by to videl. Teda... slepý nie. Tých má kopu okolo seba, lebo to nevidia. Je mi to tak ľúto, snažím sa priateľovi pomôcť, ale odmieta to. Každý závislý tvrdí, že nemá problém. Žiaľ. A vraj iba 2 % závislých sa uzdravia. To je katastroficky málo. Preto je najlepšie vôbec nezačínať. A hovorím len o závislosti od alkoholu. Drogy majú ale podobné žalostné číslo.

Moje značky sa udiali v diári. Každý deň som si do neho značila, či priateľ prišiel v čase, ako sľúbil, či prišiel opitý, zhúlený... A po niekoľkých týždňoch bolo smutné sa do neho pozrieť. Bolo totiž ťažké nájsť deň, kedy by priateľ bol triezvy a nezhúlený.

Legenda:

P - pil

H - húlil

O - opitý

M - meškal

K - klamal

T - nebral telefón