Ospravedlnenie JEHO rodičom

Teta, ujo, 

prepáčte, že som nedokázala pomôcť Vášmu synovi. Naozaj som sa snažila. A veľmi. Tak veľmi, že som ho dala na prvé miesto svojho života. Tak veľmi, že som zabúdala na seba a svoje šťastie.

Asi ste boli v šoku pri poslednej návšteve aj pri veciach, ktoré sa udiali potom. Chápem. Ale už som to nezvládala. 

Pri poslednej návšteve som sa už nedokázala usmievať. Chcela som, ale nešlo to. Váš syn zo mňa vycucal všetku energiu a chuť do života. Chcela som byť proste sama. Sama a ticho. Hoci som Vám povedala, že sa potrebujem s Vami rozprávať o postupe, ako MU pomôcť, ktoré som dostala od svojho psychológa, nejavili ste záujem. Neviem, možno ste si neuvedomovali vážnosť situácie. 

Možno aj preto ste ho podporovali v JEHO závislosti, keď ste večer chceli otvoriť fľašku vína, ktorú zvyčajne dopil ON. Možno preto ste jeden na druhého vrieskali, lebo ste nevideli, že má z toho depresie. Možno preto teta riadila životy, lebo ujo si nedokázal povedať svoj názor a to v ňom zväčšovalo nechuť. Nevedel, ako byť tým správnym mužom.

Je mi ľúto, že som mu nedokázala pomôcť. Možno som Vás sklamala. Ale aj Vy ste sklamali mňa. Sklamali ste ma tým, že Vaše slová ostali prázdne presne ako JEHO. Keď ste sľúbili, že prídete, aby sa dal dokopy, šiel na liečenie a neodídete, kým tak nespraví. Miesto toho Vám bolo dôležitejšie, aby Vám nezhnili ríbezle v záhrade, či zemiaky v zemi. 

Je to Vaše jediné dieťa. Vedeli ste, že má problém s alkoholom, napriek tomu ste chceli otvoriť večer fľašku vína, či dať si pivo. Kúpili ste burčiak a dopustili ste, aby ho vypil za jeden večer, lebo ste si ho nevzali so sebou domov celý. Nestáli ste si za svojim slovom, keď ste sa dušovali, že ďalšiu narodeninovú oslavu nebude mať na záhrade... Je toho veľa, mohla by som dlho pokračovať.

Je to akoby ste vedeli, že si podrezáva žily a Vy ste MU ste mu podali žiletku. Alebo chce sa zastreliť a vy ste mu dali nabitú zbraň. Pomáhate mu, aby si škodil.

Ranilo ma, keď sme sa raz rozprávali a vy ste premýšľali, kde ste urobili chybu. Povedali ste, že ste MU dali všetko. Všetko, čo chcel. Všetko ste MU kúpili, mohol ísť všade, kde chcel, robiť, čo chcel. Ale že jediné, čo ste MU nedali, bol pes. Naozaj si myslíte, že toto je tá správna výchova? Dať dieťaťu všetko? Dovoliť mu všetko? Ako sa naučí si veci zaslúžiť? A ako pochopí cenu tých vecí? Ako si ich má vážiť? Ako sa naučí vďake a pokore? Viete čo? Možno by bolo lepšie, keby ste MU nedali nič, len toho psa. Naučilo by HO to aspoň zodpovednosti.

Úprimne, je mi Vás ľúto. Takéto sklamanie z dieťaťa by som nechcela zažiť. A sklamanie zo seba samého tiež nie. Ja sa môžem pozrieť sama na seba v zrkadle, lebo som urobila všetko, čo bolo v mojich silách a ešte oveľa viac, aby som HO z tých sračiek dostala. Môžete povedať to isté? Môžete sa na seba pozrieť v zrkadle?

Nie som tu na to, aby som Vám hovorila, kde ste robili chyby. Viem, že HO máte radi. Istým spôsobom. Takým svojim. Merateľným hmotnými vecami. Ale tak sa láska nemeria. Meria sa tým, čo ste ochotní pre toho druhého urobiť. Ale môžete mi veriť, že som HO milovala najviac na svete a dala by som za NEHO život. A ON to vedel. Preto mi ho zničil. A Vám môže ďalej klamať, že už nepije, nehúli, lieči sa a všetko je v poriadku. Ale nie je.