Plač nad rozbitým kolenom I
Dnes sme sa boli spolu bicyklovať. Bolo to celkom fajn. Veľa sme sa nasmiali a ja som lapala po dychu, aby som mu stačila. Ale môžem povedať, že fajn deň. Teda až kým sme nešli späť domov.
Na hrádzi stretol tú svoju cyklo-alko skupinku, tak sme si k nim prisadli. Nepoznám ich, čiže mi bolo divné tam sedieť. Okrem toho, veľká skupinka, ja introvert, čiže som čušala a pozorovala.
Ako čas postupoval, zo skupinky postupne odchádzali ľudia a mne tiež začala byť zima. Tak som ho volala, nech už ideme. Predsa len už sa mu krížili oči. Vypil asi 8 pív a dal si k tomu aj tvrdé. Bola tma a aj vietor sa zdvihol. Nemala som na seba nič teplé. A naozaj som nemala chuť sa pozerať, ako sa zase opíja. Slová nemali váhu, prosby tiež nie. Proste mal potrebu robiť zo seba zaujímavého.
Tí, čo tam ostali, tiež ho posielali domov. Nechceli, aby som šla sama. Jemu to ale bolo jedno. On potrebuje urobiť dojem, zapáčiť sa, a tam presne toto dosahoval. Aspoň si to myslel. Preto mi bolo jasné, že idem domov sama. Nasadla som teda na bicykel a vydala sa do tej tmy. Ešte som občas pozrela za seba, či ho neuvidím, že predsa len ide domov. Ale nič.
Slzy sa mi tlačili do očí. Bolelo ma, že ho tam nechávam samého. Ale vybral si. Chcel sa hrať na hrdinu a spíjať sa. Pretože keď on začne, nevie prestať. A ja nemám chuť mu robiť dozor. Je dospelý. Ale nasral ma riadne. Normálne mi hlavou preblesla myšlienka, že nech sa skydá z toho bicykla, lebo presne to by si zaslúžil, keď sa takto spíja.
Moja plachá prosba bola vyslyšaná. Asi by som si mala dávať pozor na to, čo si želám. Mohlo by sa mi to splniť.
Žiaľ, domov prišiel okolo pol noci. A v naozaj zlom stave. Veľmi opitý. Naozaj veľmi veľmi opitý. Asi som ho takého ešte nevidela. Ledva stál na nohách. A podľa všetkého to cestou neustál. Pod lícom mal značku, ako brzdil. A aj koleno to schytalo. A malíček na ruke.
No, vyzeral hrozne. Keď prišiel, spravila som mu hneď fotku. Ešte sa mi na ňu aj vyškieral. Tak som mu povedala, že ju pošlem jeho mame. Ani nevnímal. Smial sa. Dobre. Som zvedavá, ako sa bude tváriť, keď pominie ten alkohol a ostane len bolesť a značky. Gratulujem. Ach...