Prepáč, ale hanbím sa za teba

Miláčik, tento budem písať priamo pre teba. Znamenáš pre mňa veľa. Naozaj veľmi veľa. Cítim sa pri tebe úžasne. Dávaš mi pocit bezpečia, šťastia a výnimočnosti. Ľúbim ťa a chcem ti veľmi pomôcť, aby si bol šťastný. Naozaj šťastný. Chcem ti pomôcť dostať sa z tých sračiek.

Keď sme sa začali stretávať, bola som rada, že si to práve ty. Obdivovala som ťa pre veľa vecí. Aký si človek, aký si šikovný. Pýšila som sa tebou, bola som na teba hrdá a vo veľa veciach si mi bol vzorom.

Ale vieš čo? Vieš, ako sa teraz cítim? Hrozne. Privádzaš ma do zúfalstva. Kvôli tebe plačem takmer každý deň, lebo mi ubližuješ svojim správaním. Ubližuješ mi tým, ako sa rozprávaš so mnou, s rodičmi, ako si nás nevážiš... Ubližuješ mi tým, že celú domácnosť mám na krku ja, s ničím mi nepomáhaš. Som to ja, kto chodí na nákupy, veľké nákupy. Som to ja, kto varí, upratuje, snaží sa ti vytvoriť domov. Som to ja, kto ťa stále povzbudzuje, aby si rástol, posunul sa ďalej, plnil si svoje sny a bol šťastný.

A čo sa mi za to dostáva? Nadávky, urážky a ponižovanie. Psychické týranie a manipulovanie.

Zneužívaš to, že ťa ľúbim.

A vieš, čo to celé spôsobilo? To tvoje správanie sa a ničenie svojho aj môjho života? Že sa za teba hanbím. Hanbím sa povedať, že patríme k sebe. Lebo všetci ťa poznajú ako alkoholika. Človeka, čo príde na párty a na každej z nich sa totálne spije a zhúli, prípadne sfetuje. Vedia, že chodíš do bordelu a pretiahneš každú babu. Nemáš problém klamať a vymýšľať si na ľudí nezmysly. Tak, ako si bývalú očierňoval, bojím sa, že tak raz budeš aj mňa. Hanbím sa, že som s človekom, ktorému nezáleží na ľuďoch. Hanbím sa, že som s človekom, ktorý mi veľmi ubližuje, psychicky ma týra a vycuciava zo mňa život. Ponižuje a uráža ma. Hanbím sa, že sú ti prednejší "kamaráti", ktorým je jedno, ako sa cítiš na druhý deň, keď sa opiješ a zhúliš. Hanbím sa, že ľudia, ktorí ťa majú skutočne radi a chcú ťa dostať z týchto sračiek, sú pre teba nuly a prekážky, ktoré ti "strpčujú život". Hanbím sa, že ti to všetko tolerujem a že som nenabrala silu odísť a byť šťastná bez teba. Hanbím sa, že sa ľudia, ktorí ťa poznajú v tomto svetle alkoholika a neverníka, sa na mňa pozerajú ako na zúfalú chuderku, ktorá nemá na viac. Hanbím sa za teba, ani si nevieš predstaviť ako.

Ale vieš čo? Jedného dňa vstanem a odídem, ak sa nezmeníš. A budem šťastná. Lebo ja si to zaslúžim. Mám určite na viac ako na život s alkoholikom a feťákom, ktorý si ma neváži, neváži si veci, ktoré pre neho robím, čo všetko pre neho obetujem. A pokiaľ ty odmietaš moju pomoc a odmietaš byť šťastný, naozaj nie je ďalej o čom...