Prepínačky

Pred chvíľou prišiel domov z práce, prezliekol sa a už aj išiel na bicykel. Medzitým mi ale stihol zase raz vynadať. Nervózny bol ako keby sa niečo veľmi zlé stalo. Ale nemyslím si, že sa aj stalo. Proste absťák a teraz konečne sa mohol ísť naliať a zhúliť.

Keď ale začal byť taký odporný, pripomenula som, že nám bolo v Prahe spolu príjemne. Samozrejme, pokiaľ tiež nemal absťáky. Že som sa mu snažila neodporovať, byť milá, aby sa usmieval. A on sa aj usmieval. Boli chvíle, keď bol so mnou naozaj šťastný. Bolo to vidieť v jeho očiach, cítiť v jeho objatiach a bozkoch. A dokonca sa chcel so mnou zasnúbiť. Veď sme sa rozprávali o tom, že v októbri by mohla byť svadba. A boli sme v zlatníctvach pozerať prstene. A čo mi povedal, na to, keď si dovolila mu to pripomenúť? "Chcel som, aby si mala na mňa nejakú pamiatku," obhajoval sa.

Vedel, že sme to naozaj riešili. Dlhé hodiny sme sa o tom rozprávali. Dokonca dva dni. A v jeden večer sme skutočne vošli do niekoľkých zlatníctiev, aby sme si pozreli, čo je v ponuke. A on teraz toto povie? Bolo mi z toho smutno.

Ale mám teóriu, prečo sa začal zrazu až takto extrémne ožierať. A ponocovať. Asi v tom bude jeho bývalá. Minulý mesiac sa s ňou stretol, lebo má u neho ešte nejaké veci a zároveň riešia nejaké ďalšie nevyriešené účty. Tak si dali stretko a on niečo zistil. Zistil, že je tehotná. Prišla s už vekým bruškom. Mala asi mesiac pred pôrodom. Myslím si, že ho to naozaj veľmi zlomilo. Lebo dovtedy tieto jeho ožieračky boli skôr výnimočné. Stalo sa tak raz, dvakrát do týždňa. Už aj to mi občas vadilo, lebo mu na druhý deň nebolo psychicky dobre.

Odkedy sa ale stretol so svojou bývalou a zistil, že čaká dieťa, vzalo ho to. Vzalo ho to tak, že to nezvládal a musel piť. Musel piť tak veľmi, že už sa to stalo denným pravidlom.

Nepriznal si to, keď som mu to hovorila. Ale sedí to. Odkedy to vie, tak každý jeden večer je po nociach preč, chľasce a húli. A my sa strašne hádame, lebo prichádza podráždený.

Chápem, že boli spolu takmer desať rokov a nič, a potom nie sú od seba ani dva roky a ona si už zariadila život inak. S iným. A založila si rodinu. Je to normálne. Keď sa on k ničomu nemal, chodil tiež takýto ožratý, tak ju to prestalo baviť. Veď mňa to tiež nebaví.

Neviem, čo s ním mám robiť. Mrzí ma to. A veľmi ma to bolí, že ho táto správa tak zasiahla. Ale miesto toho, aby sa snažil zachrániť aspoň náš vzťah, robí tie isté chyby, pre ktoré mu skončil vzťah s ňou.

Mal by chodiť k psychológovi. Nech si dokáže vyriešiť svoj vzťah s mamou, vyrovnať sa s tým, že jeho bývalá má dieťa s iným a zbaviť sa závislostí. Ale nechce o tom ani počuť. Vraj ja som tá zlá, kvôli komu pije. Snažila som sa zistiť, čo mu vadí, aby sme to skúsili vyriešiť, ak sa dá. Ale vraj mu vadí všetko. Hlavne, že ešte pred pár hodinami mi hovoril, ako všetko na mne ľúbi. A aj keď sa ho inokedy pýtam, čo môžem pre neho urobiť, aby sa cítil lepšie, aby sme to zvládli a prestal toľko piť a húliť. Nikdy mu nič nevadí, všetko mu vyhovuje. A teraz zrazu tvrdil niečo iné. Nevládzem už. Ale že ani trochu.