Príjemné dni, som optimista

V novom roku som začala v novej práci. Vyzerá to byť celé zaujímavé, ale nie je to asi úplne to, čo som čakala. Nevadí. Idem do toho! Človek sa posúva aj malými krôčikmi. 

Čo je ale najlepšie, priateľ nepije. Teda tak mi tvrdí. Niečo mi tam úplne nesedí, pretože sa správa inak. Neviem to definovať. Mám skôr pocit, akoby pil, ale menej. Lebo keď nepije vôbec, správa sa inak. Ale možno si to namýšľam. Teším sa z toho, že spolu vychádzame, sme tu jeden pre druhého a smejeme sa. 

Život sa začína pomaly ustaľovať a všetko začína mať zmysel. Nehovorím, že žijeme v krásnej rozprávke, ale veci sa výrazne zlepšili. Všetky veci.

Aj dnes sme šli s priateľom spolu z práce, pretože pracujeme blízko pri sebe. V podstate cez križovatku. Usmieval sa. Nevedela som sa vynadívať na tú krásu. Doma sme spolu navarili večeru, najedli sa a sadli si na gauč. Celý večer sme sa rozprávali, smiali a cítila som sa zamilovaná ako školáčka. 

Potom sme sa len objímali. Dlho. Veľmi dlho. Nepoznám bezpečnejšie miesto na svete ako jeho náruč. Dostávala som tie najsladšie bozky do vlasov. Hladila som jeho pevné ruky a pozerala sa do jeho očí, ktoré boli naplnené šťastím a spokojnosťou. 

Teším sa z týchto spoločne strávených chvíľ. Cítim jeho lásku a on moju a sme najšťastnejší na svete. Mám pocit, že zvládneme spolu všetko, možné aj nemožné. Pretože stojíme jeden pri druhom, podporujeme sa a možno to bude znieť divne, ale obaja sme v živote potrebovali jednu vec. Obom nám život vytvoril jeden typ diery a tak sme si blízky, že tú dieru vieme dokonale zaplniť.

Priateľ je mojou najväčšou láskou v živote, mojim najlepším kamarátom, milencom, otcom, bratom, dieťaťom v jednej osobe. A znie to možno divne, ale cítim, že ja som do toho jeho života zapadla presne rovnako.

Naše životy nabrali krásnu rovnováhu a všetko začína zapadať na svoje miesto.