Psychika sa s nami vie pekne zahrať
V auguste, čo bolo asi tri, možno štyri mesiace po tom, čo som "objavila" priateľov problém s jeho závislosťami a podozrenie na depresiu, objavili sa mi pod očami akési vyrážky. Myslela som si, že alergia na ceruzku na oči. Menila som ju nedávno a hlavne kamarátka mi spomínala podobný problém.
Navštívila som preto kožnú. Tá mi ale povedala, že ide o dedičný exém a dala mi akúsi masť. Ok, pomyslela som si, ale nejako mi to nesedelo. Moje vnútro mi hovorilo niečo iné. Predsa len sa mi začalo výrazne stresové obdobie. A trvalo dlho. Teda ak sú tri, štyri mesiace dlho. Moje telo takto poukázalo na problém. Teda aspoň ja som to tak cítila.
Mastička nezaberala. Ani ďalšie. Ani lieky na alergiu. Proste nič. Bolo mi jasné, že je to psychika. Aj som podsunula pri ďalšej návšteve kožnej tento problém. Ale odmietla ho. Predpísala mi ďalšiu mastičku, ktorá, samozrejme, nezabrala. Prestala som tam chodiť. Snažila som sa vnútorne upokojiť. Kým som veci neriešila a snažila sa nájsť vnútorný pokoj, výražky sa strácali, ale nikdy nie úplne. Len ich bolo menej a boli menej výrazné. Potvrdila som si tým, že mám pravdu. Je to psychika. Som v strese, preto sa to deje.
Alebo... že by to bolo tým, že naozaj alergia? Veď keď sme sa milovali, on bol opitý a zhúlený, urobil sa do mňa a moje telo to nechcelo prijať. Veď pumpoval do mňa skutočné svinstvo.
Bola som z toho dosť nešťastná. Nezáležalo mi nikdy nejako extra na výzore, ale zrazu som sa necítila pekná. Stres sa zvyšoval a výražky sa mi presunuli aj na bradu, do okolia úst a stratil sa aj posledný kus sebavedomia. Snažila som sa to v spoločnosti zakryť mejkapom, ale to nie je riešenie.
Teraz pred Vianocami som sa vyhádzala celá. Po celom tele mám škaredé červené pupáky, ktoré musím zatierať tekutým púdrom. Vyzerám ako dalmatínec. Ešte že nechodím medzi ľudí, lebo nemám prácu. Ale absolvovala som s tým už aj pohovor do novej práce. Cítim sa veľmi nekomfortne. Hlavne tam. Snažila som sa to zamaskovať, ako to len šlo. Ale aj tak to bolo vidieť. Čo už.
Premýšľala som, či to môže byť tiež psychika. Kožná síce povedala, že suchá pokožka, ktorá nemá rada teplú vodu, že sa to bude opakovať už vždy. Ale neverím tomu. Skôr si myslím, že to bude zase psychikou. Pred Vianocami sme chceli, aby jeho a moja rodina sa stretli pri jednom stole. Veci ale vypálili inak a len sme sa zbytočne pohádali. A tak nakoniec každý sviatkoval doma so svojou rodinou.
Istým spôsobom som aj rada. Ale chcela som si urobiť Vianoce presne podľa seba. Nevadí. Možno o rok. Teraz musím hlavne dostať zo seba tieto nepekné výražky. Chcem sa zase sama sebe páčiť.