Si si istý, že nemáš problém?

Toto bola prvá otázka, ktorú som mu chcela položiť po tom, čo som sa dozvedela, že fajčí. Cítila som z jeho dychu už dávnejšie cigarety, ale tvrdil mi, že kamoši motali z trávy a tabaku, a že keď si dávali všetci, nechcel byť outsider, tak si dal tiež. Klamár! To, čo nazýval kamošmi, bol on. Dobre, možno naozaj nevie motať, ale on bol iniciátorom! Ruku do ohňa za to dám. Aj obe!

Ešte pred pár dňami hovoril o tom svojom kamošovi, kedy priznával, že je závislý. Že si to uvedomil až potom, ako tá jeho pribrzdená frajerka prišla na to, že jej kradne cigarety. Totiž mali obdobie sucha, bol problém zohnať trávu. Tak miesto abstinencie vymenil trávu za cigarety.

Živo si pamätám, ako výsmešne hovoril o tom, že má kamoš problém. Áno, kamoš a vysmieval sa mu, že má problém. Nechápala som to. Tak keď videl, že má problém, mal mu skúsiť pomôcť. Nie sa mu vysmievať a nechať ho v tom. Ale bola som radšej ticho, pretože všetky moje pokusy o zmierenie stroskotali a už som chcela mať pokoj.

A potom sa karta obrátila. Neviem, ako to priateľa napadlo a ako sa k tomu dostal, ale vraj som sa mu vyhrážala, že na neho zavolám kvôli tráve políciu. V jeho hlave už nebolo všetko v poriadku. Nepamätal si veci, čo sa skutočne udiali a veci, čo sa neudiali, prisahal, že sa udiali. Proste mal v tom guláš.

Dokonca pár týždňov dozadu som šla s našimi von, šli sme k jazeru. Strávili sme tam celý deň a večer. Ešte sme s priateľom aj spolu volali a povedala som mu, že prídem asi až okolo desiatej večer domov. Keď som prišla, tvrdil mi, že som už bola doma počas dňa. Ešteže som mala v mobile fotky, ktoré som tam robila. Bol na nich deň aj západ slnka. A cesta autom k jazeru trvá asi hodinu, takže by bolo nemožné a hlavne nepraktické, aby som prišla domov, strašila ho tu a potom šla naspäť k jazeru. On ale prisahal, že som bola s ním doma a rozprávali sme sa.

A pred pár dňami som mu hovorila, že som dostala ponuku na prácu a bola na pohovore. A tiež, že som sa zapísala do školy a teším sa. O každom sme sa rozprávali aspoň hodinu, no on ani len netušil, že som mu to niekedy spomenula. Pritom hovoril svoje názory a chvíľu protestoval, že chcem ísť do školy tak ďaleko. Ale on nič. Ani obraz, ani zvuk. A to som mu ešte pripomínala, čo pri tom robil, že snáď si spomenie. Nič.

Už mu naozaj prepína z toho pitia a húlenia. Je to dosť zlé, bojím sa o neho.

No a včera... hm, to, za čo sa vysmieval svojmu kamošovi, spravil dnes on. Možno aj častejšie, ale včera som ho videla. Boli sme spolu doma, celkom bol pokoj. Zrazu vyšiel na balkón, ale neprikladala som tomu žiadnu pozornosť. Potom ale prišiel ku mne a začal ma bozkávať. Bozky boli veľmi príjemné, ale tá chuť a pach, čo mu ostali v puse, ma odpudzovali. "Ty si fajčil?" spýtala som sa prekvapene. "Áno, mal som chuť. A keď tu teraz nemám to svoje, tak som si dal cigarety," bez váhania odvetil a pokračoval v bozkávaní ma.

Bolo mi to veľmi nepríjemné. A bolo mi to nepríjemné aj psychicky. S chladnou hlavou som mu povedala, že sa s ním nechcem takto bozkávať, nech si ide umyť zuby. A on šiel.

Keď sa vrátil z kúpeľne, pochopila som. Chcel sex. A aj si ho vzal. Nezaujímalo ho, či chcem aj ja. Proste bral to tak, že si zafajčil, je mu fajn. Na chvíľu. A urobil niečo pre mňa, keď si umyl zuby, tak si môže vziať odmenu.

Ale nech mi teraz nikto nerozpráva, že nie je závislý na tráve! Nemá trávu, tak si dá cigarety. To nie je normálne. Ten, kto nemá problém, nemusí hľadať náhradu. Takže okrem alkoholu je naozaj závislý aj na tráve. Netreba na to žiadne psychotesty. Stačí pozorovať. A ja som pozorovala a vyhodnotila. Takže ešte raz. "Miláčik, si si naozaj istý, že nemáš problém?"