Slúžka

Tak toto zo mňa urobil. Ani neviem, kedy naposledy upratoval. Kedy naposledy utrel prach, povysával či umyl riad.

Hlavne v poslednej dobe, neviem, čo to má za zvyk, že zje po večeroch všetko, čo nájde v chladničke a potom špinavé taniere a príbor len položí do umývadla. Najskôr som to na druhý deň umyla. Veď nie som z porcelánu, neublíži mi, keď umyjem. Ale vidím, že to začal zneužívať. Čím ďalej je toho riadu viac a viac. Už to nie je len jeden tanier a príbor, pribudli poháre, misky, hrnce... A dosť!

Včera večer, keď prišiel zase raz spitý a zhúlený a vyžral celú chladničku, odložil všetko iba do umývadla. Nie, toto nie je ilustračná fotka, toto nechal v umývadle. Prísnym tónom som ho upozornila: "A ten riad bude kto umývať? Máš slúžku?"

Nechápavo na mňa pozeral. Zopakovala som mu otázku a doplnila: "Už vyše týždňa nechávaš všetok špinavý riad v umývadle, preto sa pýtam, či máš slúžku." "Niekedy umývam aj ja. A teraz sa mi nechce," odvrkol.

Aha, takže tebe sa nechce? Veď počkaj, ani mne sa nebude chcieť. Je pravda, že som to na druhý deň ráno umyla, pretože som potrebovala niektoré veci. Ale toto bolo posledný raz. Už mi ani nenapadne, aby som umyla čokoľvek, čo tam vloží. Dosť. Koniec. 

Chodíš neskoro domov, spitý, zhúlený, tak si umyješ po sebe aj riad. Ja nie som nikoho slúžka. A mimochodom, prestavám ti aj variť. Pretože kvôli tebe som bez práce a nedáš mi ani cent na to, aby som nakúpila jedlo a niečo uvarila. Nevadilo by mi to, keby si sa správal normálne. Ale nechce sa mi každý druhý deň chodiť do obchodu k susedom, aby som nakúpila fajnovosti, ktoré ešte v ten večer zješ. A ani to po sebe neupraceš.

Prestala som utierať podlahu aj prach. Nevládzem. Psychicky. Úplne ma vyčerpáva to jeho správanie. Každý deň neskorý príchod v zlom stave a so zlou náladou. Fakt nevládzem. Celá domácnosť je na mojich pleciach. Aj nákupy a opravy.

Nie, ja naozaj nie som slúžka. Končím s tým, staraj sa!