Sviatok zaľúbených

Nepatrím k tým, čo by oslavovali každý sviatok v kalendári a už vôbec nie komerčné sviatky ako je Valentín. Ale áno, je to milé, že patrí ľuďom, ktorí sa ľúbia. Ale skôr je to sviatok pre páry. Ja ho radšej pojmem ako sviatok všetkých, čo sa majú radi, či sú to rodičia a deti, súrodenci, kamaráti, susedia... Veď je to sviatok lásky. Ale no dobre, tak deň zamilovaných.

Priateľ bol akýsi chorý už pár dní. Necítil sa dobre, tak ostal doma.Starala som sa o neho, no snažila som sa chodiť do práce, veď som tam nová. Je pravda, že keď bolo najhoršie, vybavila som si prácu z domu, ale cítila som sa blbo, že si žiadam home office, a to zamestnaná nie som poriadne ani mesiac.

No a prišiel tento deň. Nič som nečakala, keďže drahý ležal v posteli s horúčkou a liečil sa. Ale milo ma prekvapil. Dostala som kvety. Kvety z najbližších potravín. Zvädnuté. Nevadí. Ale potešilo ma, že si vôbec spomenul a s horúčkou šiel do obchodu, aby ma potešil. Vážila som si to, hoci ma mrzelo, že kvôli tom vyšiel von. Mohol sa radšej liečiť, a keď bude zdravý, mohli sme niekam ísť.

Veci však nie sú také, ako vyzerajú. Priateľ nie je taký úžasný džentlmen, ako sa na prvý pohľad zdalo. Nebola som to ja, kvôli komu vyšiel s horúčkou von. Bol to ten debil a bicykel. Takže on si v práci vybavil voľno, aby sa mohol liečiť, ale miesto toho šiel chorý na bicykel, aby si mohol s tým debilom vypiť a zahúliť. Krása! A cestou domov sa stavil v supermarkete, aby mi kúpil kvety. Cestou ich ošľahal studený vietor, keď bicykloval domov, čiže aj im dal zabrať.

Hnevám sa na neho. Naozaj veľmi! Tak keď sa chorý môže ísť bicyklovať, môže ísť aj kúpiť poriadne kvety. Nie je to fér. Premýšľam, s kým vlastne ten chlapec chodí. Či s tým debilným kamarátom alebo so mnou.