U nás na návšteve

Vždy sme chodili len k ním a k nám vôbec. Teda... raz sme boli. Minulý rok. A myslím si, že to bolo veľmi príjemné.

Zišlo sa nás pár z rodiny, spravili sme chutný guláš v krásnej prírode pod horami, dobrá atmosféra, relax a užili sme si aj bicyklovačku. Absolvovali sme nejaké túry a boli sme naozaj šťastní. Je to cítiť z fotiek, vidieť na úsmevoch, v očiach...

Veľmi som si želala, aby sme si niečo zopakovali aj tento rok. Dohodli sme sa, že pôjdeme v piatok po práci. Všetko bolo pripravené. Ale nešlo sa. On potreboval piť, húliť a meškať domov. Tak teda zmena programu. Pôjdeme v sobotu ráno. Nakoniec sa z rána stalo poobede a ja som už bola nervózna. Doma ma naši čakali, aj sesternica prišla z Čiech. Už sa s priateľom poznali, dal si k nej priviezť veci z jedného eshopu. Bola som z toho dosť nešťastná. Ale snažila som sa neprenášať to na priateľa.

Konečne sme prišli k nám. Všetci už sedeli v obývačke u tety a kecali. Pridali sme sa. Na chvíľu. Priateľ začal nariekať, že potrebuje ísť k nám na dom, že sa chce prezliecť a oddýchnuť si. Prosím? Keď prídeme k ním, čo je viac ako dvakrát taká dlhá cesta, tak oddych nepotrebuje. Ide sa hrabe večer von s kamarátmi miesto toho, aby aspoň chvíľu strávil so svojimi rodičmi. A tu po dvojhodinovej jazde v aute je zrazu unavený a potrebuje si ľahnúť.

Šla som s ním, ale necítila som dobre, že ešte aj sesternica, ktorá merala dlhú cestu je vedľa, tak som ho tam nechala samého. Verila som, že príde a bude to fajn. Ale neprišiel. Bolo mi to ľúto, lebo všetci sa tešili aj na neho. Mali ho radi. Mali ho radi bez toho, aby robil dojem ako opilec a feťák. Mali ho radi pre to, čo skutočne je. Presne ako ja. Ale on nechcel mať s nimi nič spoločné. Úplne zadusnil atmosféru a ja som sa snažila za neho hľadať ospravedlňujúce výhovorky pre rodinu, len aby som ho udržala v tom pozitívnom svetle, v akom ho doteraz videli.

Večer sme si šli spolu sadnúť do jedného podniku, pridala sa aj sestra mojej maminy. Bol to celkom pohodový večer, všetci sme si dali po nejakom nealku, ale priateľ si dal pivo. A nie jedno. Rovno tri. Kým však nemal v sebe ani jedno, nevydal ani hláska. Tváril sa, že tam ani nie je. Keď však alkohol začal trochu účinkovať, jazyk sa mu rozviazal a bola ho plná "krčma". A samozrejme, všimli si to všetci. Nemalo zmysel mojej mamine, či tete vysvetľovať, že on žiaden problém nemá. Má. Lebo nesedeli sme tam ani hodinu, kým sme sa pobrali domov.

V noci sa celý čas prehadzoval. A budil tým ma budil. Nevadilo mi, že ma budí, len mi bolo ľúto, že nevie spať on. "Miláčik, čo sa deje?" spýtala som sa. "Neviem spať. Nejaký som nervózny," odvetil. Vedela som, čo zaberie. Dala som mu pusu na čelo, chytila som ho za ruku a o pár minút som už počula, ako chrápe. Prišlo mi to smiešne. Ale milé. Tešilo ma, že môj dotyk je pre neho upokojujúci a dokáže pri ňom zaspať, upokojiť sa a cíti sa dobre. Bolo to vlastne vzájomné. Tiež mi jeho dotyk robil radosť a napĺňal ma pokojom.

Ubehla noc a na druhý deň som začala robiť plány na prechádzku či turistiku. Zbytočne. Akýsi rozhnevaný si začal baliť veci, že on tam nebude. Nechápala som, vysvetlenie mi vlastne ani neprišlo. Teda až na to, že ho poznám a má absťák. Horšie je, že odchádzal so slovami: "Ty si na vine, že idem." Nechápala som. V čom sa na vine? Veď som sa snažila, aby sa tam cítil príjemne. Všade, aby sa cítil príjemne. Ešte som sa ho zastala včera pred rodinou, že je unavený, preto netrávi čas s nami. Aj na dnes som pripravila príjemný program a mala som aj ďalšie esá v rukáve. On si ale postavil hlavu a proste ide preč.

Naozaj odišiel veľmi chladne, nepríjemne. Bolo mu jedno, že som znova kvôli nemu plakala, lebo mi to prišlo celé veľmi ľúto. Alkohol a drogy sú mu dôležitejšie ako ja. Zase. A ani s mojou rodinou sa nerozlúčil. Jednoducho sa zbalil a odišiel. Nahnevaný. Chladný. A ja som nechápala, čo sa deje, lebo nemal k tomu žiaden dôvod. Žiaden. Lámalo mi srdce, aký chlad šľahal z jeho očí. Opäť mu nebolo vidieť ani zreničky. Bála som sa o neho, či sa mu cestou niečo nestane. Ale nechala som ho. Sú to jeho rozhodnutia. Je dospelý.

No a teraz som sa dozvedela, že len chcel ísť na bicykel s tým debilom, aby mohli piť a húliť. Ale že ma to vôbec neprekvapuje....