Veľa kriku pre nič

Včera sme mali spolu krásny deň. Už niekoľko takých máme za sebou. Dokonca na týždne sa to dá rátať. Je nám spolu dobre, robíme veci spoločne, trávime spolu čas, prechádzame sa po večeroch a cestou sa zastavíme na zmrzline. Veľa sa ľúbime a priateľ vyzerá šťastne. Stále pije, húli, ale je to v prijateľnej norme. Teda ako kedy.

Hádky nie sú takmer žiadne. A ak áno, sú to malichernosti, ktoré vyriešime rýchlo a jednoducho. Naozaj nastala pohoda a obaja sa usmievame, užívame si jeden druhého.

Včera prvý raz za celý čas, čo sa poznáme, si obliekol na seba svetlé farby. Pochválila som ho, veľmi mu to svedčalo. Úplne ho to rozžiarilo a bolo vidieť, že svetlá farba na neho vplýva pozitívne. Podporila som jeho výber a povzbudila ho, aby to robil častejšie. A myslím, že sa sám sebe páčil. Dlho sa obzeral v zrkadle.

A šli sme na našu typickú prechádzku. Príjemnú, milú, plnú rozhovorov o čomkoľvek, plnú smiechu... Cestou sme sa zastavili na zmrzlinu. Priateľ si jej vypýtal viac ako normálny človek, a keďže sme boli oblečením zladení, od mal zmrzliny plné ruky, zaželala som si spoločnú fotku. Nebránil sa, potešil sa jej. Tak som spravila pár a jednu z nich som dala na sociálnu sieť. Nezvyknem to robiť, a ani celkovo sociálne siete nie sú preplnené mojim súkromím. Ale boli sme tam krásni a šťastní a jednoducho chcela som sa o to so svetom podeliť.

Všetko bolo v poriadku, až keď mi dnes nepísal a nevolal z práce, aké strašné veci som to spravila, že to mám dať preč. Nechápala som. Veď sme tam pekní. Nič nie je zlé na tej fotke. Ale úplne mi vynadal, akoby som zverejnila fotku, na ktorej je spitý. Ale aj takú mám. Ale to by som neurobila, tým by som mu len ublížila. Ale týmto som mu nemala ako ublížiť. Práve naopak.

Pamätám si, že podobný cirkus robil ešte minulý rok v novembri. To sme si otvorili fľašku vína a pri sviečkach spravili krásne zátišie. Na fotke bola len fľaška, poháre a sviečky, ale tiež ho to rozčúlilo. A to nikto nevedel, že s kým mám taký krásny večer. Proste kričal na mňa a dával výrazne najavo, že mu to vadí.

Úprimne, nie som zástanca sociálnych sietí. Nemám potrebu tam zverejňovať každú sekundu svojho života. Ale zase z času na čas dať o sebe vedieť, že žijem a je mi dobre, mi nevadí. To tvrdil kedysi aj on. Ale pri týchto reakciách som si nie istá. Okrem toho, v čom je to iné? On každý deň, keď ide na bicykel, zverejňuje svoje trasy. Každý jeden môže mať prehľad o tom, kade a kedy jazdí. Dokonca všetci vedia zistiť na centimeter presne, kde býva. Pridáva fotky. Jeho zverejňovanie súkromia je oveľa väčšie ako moje. Ale ja som bola za tú zlú.