Zahrám ti orgazmus, len už prestaň!

Je známe, že nie každá žena dokáže mať orgazmus, keď je muž v nej. Gratulujem, patrím do tejto kategórie. Nerobím si z toho ťažkú hlavu. Proste dá sa to užiť aj bez toho.

A nie, neskúšajte na mňa, že treba sa uvoľniť, alebo že muž to nemá vzdávať. S týmto sex trvá aj pol dňa a nič. A to sa snaží. Niekedy je milý, nežný, inokedy ako odtrhnutý z reťaze a búši do mňa, akoby mu už naozaj šibalo. Preto sex s ním nie je vždy príjemný. Ale aj tá príjemná časť, nech je akokoľvek dlhá, proste orgazmus nedosiahnem.

Samozrejme, chlapovi, či si to priznajú alebo nie, by takáto informácia ranila ego. A po dvoch hodinách mám toho už plné zuby. Niekedy aj po pol hodine mi stačí. Tak jediná možnosť, ako sa zbaviť tohto (už) trápenia, je zahrať orgazmus.

Napozerané to mám. Veď je to pomaly v každom filme. Tréning tela zvládam celkom schopne, tak zahrať chvenie, či kŕč nie je žiaden problém. Sú dva spôsoby. Buď sa pri tom konečne urobí, alebo to budem musieť ešte pretrpieť. 

Veľakrát to záleží od toho, ako veľmi je spitý a zhúlený. Čím viac, tým mu to dlhšie trvá. Keď mám toho už plné zuby a hrané orgazmy nezaberajú, proste sa tvárim, že to bolí, že potrebujem cikať, alebo vymýšľam čokoľvek, čo by mohlo zabrať. Niekedy to pomôže, inokedy nie. Horšie je, že bolesť hrať ani nemusím. Po takom čase to naozaj bolí.

Je mi to ľúto, ale žiaden orgazmus. Hnusí sa mi, keď sa vo mne urobí spitý a zhúlený. Je to nepríjemné. Keď si predstavím, koľko toxínov do mňa vpúšťa, tak mi je zle. Niekedy ale zaklame, len aby bol sex, že si nič nedal. Keď však zistím pravdu, je už neskoro. Zneužije svoju silu a doslova si berie moje telo a búši tvrdo do mňa bez ohľadu na to, ako sa cítim.

A ja cítim, ako ma to pomaly zabíja...