Zbabelec a zlodej

Zbabelec, zlodej, závislák,.. a možno by som našla viac prídavných mien, ktoré by ho definovali. Chcela som to všetko uzavrieť ešte v tomto roku, nech to neťahám do nového. Zase ma ignoroval. Písala som, volala som, nič. Až po čase mi odpísal, že šoféroval. To určite. Klamár. Viem, že nešoféroval.

Pýtala som si svoje veci. Tvrdil mi, že ich má v práci. Tak som šla za ním do práce. S maminou. Sama som sa bála. Nedala by som to sama. Bála by som sa, že mi ublíži. Fyzicky. Psychicky som sa s tým už naučila bojovať.

Prišli sme k nemu do práce a znova. Píšem, volám a nič. Už som bola nasratá. Myslela som, že pôjdem hore na poschodie. Viem, že by ma to stálo papierovačky (zapísať sa na vrátnici), ale už ma prechádzala trpezlivosť. Proste chcem svoje veci späť a chcem ich ešte v tomto roku. Nechcem si ťahať jeho sračky do nového roku. Chcem ho začať bez neho.

Po chvíli mi odpísal, že zase šoféroval. Že veci mám na recepcii. Haha, zase? Zase klamal? Ale no tak, to čo sú za sračky, ktoré chce zase tlačiť do mojej hlavy? Tak, ako nešoféroval ráno, tak nešoféroval ani na obed. Sú to len jeho klamstvá. Lebo je zbabelec. Bojí sa so mnou stretnúť. Bojí sa, že sa v ňom otvorí to, čo sa snaží potlačiť. Nejaký pekný cit. Ale o to ja už nestojím. Už nie. Premeškal svoju šancu. To, čo som urobila kvôli nemu, bolo až príliš. Už neurobím pre neho nič. Absolútne nič.

Prišli sme s maminou na recepciu. A tam, prosím pekne, čakali ma dve igelitové tašky, v ktorých boli nahádzané moje veci. Ani nie polovica vecí zo zoznamu, ktorý som mu posielala. On si fakt robí zo mňa žarty?

Nejdem si kaziť Vianoce ani začiatok roka. Ale jednoducho tieto sračky mňa aj jeho počkajú v novom roku. Vôbec ma to neteší. Ale debilovi nevysvetlíš, že je debil.