Zrkadielko, zrkadielko, kto je na svete najkrajší?

Tak toto je otázka asi všetkých, ktorí nie sú spokojní sami so sebou. A nie len fyzicky. Pokojne to môže byť nespokojnosť so svojim vnútrom, skutkami, či životom, aký žije. Každý sa to asi spýta sám seba z času na čas. Ale snaží sa makať na sebe, aby spokojný bol. Ten, kto to neurobí, sa to pýta každý deň. Dá si masku na tvár, keď ide medzi ľudí, aby nevideli, čo sa naozaj deje.

Môj priateľ nosil túto masku stále. Do práce, s kamarátmi, všade. Pár ľuďom, čo ho poznajú, som povedala, aký má problém. Závislosť od alkoholu, od marihuany a trpí depresiou. Všetci boli v šoku a neverili. "Čo? Veď on vyzerá taký pohodový, veselý, že svet je gombička," reagovali. A áno, aj mňa tým oklamal. Tiež som to najskôr nevidela. Až keď s ním človek dlhšie funguje v jednej domácnosti, objaví to. Ak je všímavý. Lebo očividne veľa ľudí, aj tých, ktorí sa tvária, že sú mu blízki, o tom ani len netušia.

Je ale známe o závislých, že sú výborní klamári. A to bol aj on. A vedia si pritiahnuť ľudí na svoju stranu. Mňa vedel ukecať, aby som ho neopustila, hoci mi klamal, že už nebude piť a húliť. A ostatným s úsmevom tvrdil, aký je úžasný a ja som mrcha, ktorá ho terorizuje, aby nepil.

Čo som si ale všimla už dávnejšie a za posledné dni som sa v tom iba utvrdila, priateľ sa proste len potrebuje zapáčiť. Preto, keď sa stretáva s tým debilným kamarátom, pivko kúpi aj jemu. Aby ho mal rád. Trávu tiež aj jemu. Všetko.

Podobne to vyzerá aj na tých jeho cyklo-alko stretkách. Všetkým vezme kolo piva. Tých, čo majú poloprázdny pohár, núti, aby rýchlo dopili. Keď pijú, tlačí im pohár hore, nech ho exnú. Všetkým prinesie po pive a sebe dve.

Väčšina z nich nestihne vypiť pohár, kým on vypije dva, a už sa zase tlačí ku baru a kupuje všetkým druhé kolo. A pre seba, samozrejme, ako inak, dve pivá. Takto sa to zopakuje niekoľkokrát za večer. A keď je spitý, vytiahne tú svoju trávu, najnovšie vo vapolizéri a všetkým ponúka. Niektorých oklame, že je to šalvia. A zase všetkých núti, aby si potiahli. Aspoň to prvé kolo. To druhé už dajú sami.

Naozaj pozorujem na ňom, že chce, aby ho tí ľudia mali radi. Ale je mu jedno, že si ich vlastne kupuje. Nedovolí im, aby ho poznali tak naozaj. Tak, ako ho poznám ja. Nedá im šancu, aby ho mali radi takého, aký je. Len tú jeho masku. A nechápe, že ja tú jeho masku nepotrebujem. Ľúbim ho takého, aký je. Neviem, prečo ešte stále, keď mi tak strašne ubližuje. Ale viem, že ho ľúbim. A je mi smutno z toho, že to nevidí. Že to nevie rozlíšiť.

Snáď niekedy príde ten deň, keď sa nebude musieť pýtať: "Zrkadielko, zrkadielko, kto je na svete najkrajší?" Možno sa raz nebude hnevať na niekoho, kto mu povie pravdu a ukáže mu chyby. Možno raz sa dokáže pozrieť do zrkadla s hrdosťou a povie: "Toto som ja. Som šťastný a spokojný. A idem vpred!"